Ak je Tvoje srdce dosť veľké na to, aby objalo Tvojich protivníkov, dokážeš skrze nich vidieť a vyhneš sa ich útokom. Akonáhle ich objímeš, budeš schopný ich viesť Chodníkom Tebe určeným nebom a zemou.
Ó Sensei Morihei Ueshiba (zakladateľ Aikido)
Stručný životopis
Morihei Ueshiba (1883 – 1969)
Morihei Ueshiba sa narodil 14. decembra 1883 v Tanabe, Kishu (prefektúra Wakayama). Od svojho otca Jorokuta zdedil samurajskú rozhodnosť a od matky Jukitó vieru a tiež záujem o poéziu. Zakladateľ Aikido a jeden z historicky najväčších bojovníkov. Aj ako starý muž, bol veľmi zdatný bojovník. Vedel odzbrojiť každého nepriateľa, zneškodniť ľubovoľný počet útočníkov a odviesť protivníka pomocou jedného prsta. Hoci nepremožiteľný ako bojovník, bol predovšetkým muž mieru, ktorý sa staval proti boju, vojne a všetkým druhom násilia. Morihei Ueshiba je svojími nasledovníkmi nazývaný Ó Sensei, čo v japončine znamená veľký učiteľ.
Cieľom Moriheovho Aikido je akýsi ideál vyvíjajúci sa však v skutočnom živote, v mnohých reálnych situáciách. Dôkazom čoho je jeho účasť v Rusko – Japonskej vojne, cesty do Mongolska a Číny, účasť v 2. svetovej vojne, či pôsobenie v elitných Japonských vojenských akadémiách atď.
V priebehu svojho života, bol Morihei veľmi sužovaný spormi a zvadami, ktoré ničili jeho svet, otcovými bitkami so skazenou politikou a najatými hrdlorezmi, pustošením vojny a surovosťou domácich vojenských vodcov. Na svojej duchovnej ceste, ktorú mu pomohol nájsť Onisaburo Deguchi, postupne dozrieval a prešiel tromi hlavnými poznaniami.
Prvé prežil v roku 1925, keď mal 42 rokov. Potom čo porazil vysoko-postaveného majstra Kendo v hodinovom zápase, vyhnutím sa všetkým jeho sekom a výpadom (Morihei bol neozbrojený), išiel do svojej záhrady.
Zrazu sa zem zachvela. Zlatý prúd vyvieral zo zeme hore a pohltil ma. Cítil som premenu dovnútra, do akejsi drahocennej myšlienky a moje telo sa zdalo ako svetlo a ako pierko. Náhle som porozumel podstate stvorenia: cesta bojovníka je prejavovanie duchovnej lásky, ducha ktorý zahŕňa potravu pre všetko. Slzy vďačnosti a radosti tiekli dolu mojou tvárou. Videl som celú zem ako môj domov a slnko, mesiac a hviezdy ako mojich dôverných priateľov. Všetky spojenia k materiálnym veciam mizli.
Táto skúsenosť sa prejavila samozrejme v jeho živote. Dôkazom toho, že Aiki je od matérie nezávislé a ide skôr o duševnú záležitosť a toho, že Ki sa nikdy nestratí a je nezávislá na rôznych fyzických stavoch, môže byť, že dokázal cvičiť techniky Aiki aj keď bol neskôr v tom istom roku veľmi chorý.
Druhé poznanie prežil v decembri roku 1940.
Okolo dvoch hodín ráno, keď som predvádzal rituálny obrad, som zrazu zabudol všetky bojové techniky, ktoré som sa kedy naučil. Všetky techniky získané od mojich učiteľov som objavil úplne nanovo. Teraz boli prostriedkom pre pestovanie života, poznania, cností a dobrého zdravého rozumu nepodporujúce hádzanie a bodanie ľudí.
Tretie poznanie zažil v roku 1942, počas najhorších bojov 2. svetovej vojny, v jednom z temných období ľudských dejín. Morihei mal videnie svätého ducha mieru, cesty, ktorá mohla viesť k odstráneniu všetkých sporov a k zmierneniu ľudského druhu.
Cesta bojovníka nebola chápaná ako prostriedok k zabitiu a zničeniu ostatných. Tí, ktorí sa pokúšali konkurovať robili vážnu chybu. Roztrieštiť, zraniť alebo zničiť je ten najhorší hriech akého sa ľudská bytosť môže dopustiť. Naozajstná cesta bojovníka vedie k zabráneniu masakrov – to je to umenie mieru, tá sila lásky.
Na rozdiel od autorov staroslávnych vojnových diel Umenia vojny alebo Knihy piatich kruhov, ktorý akceptovali nevyhnutný boj a zdôrazňovali prefíkanosť stratégie ako prostriedku k víťazstvu, Morihei pochopil, že pretrvávajúci boj s ostatnými a s prostredím – zničí Zem!
Svet sa bude ďalej dramaticky meniť , ale boj a vojna nás môže zničiť úplne. To čo teraz potrebujeme sú techniky harmónie a nie spory. Potrebné je umenie mieru a nie umenie vojny.
Morihei učil Aikido ako tvorivú myseľ (hlavná časť výcviku), ako praktický spôsob obrany voči útoku a ako cestu života, ktorá podporuje nebojácnosť, múdrosť, lásku a priateľstvo. Tlmočil Aikido širokým možnostiam zdravého rozumu a veril, že jeho princípy zmierenia, harmónie a spolupráce môžu vzdorovať všetkým výzvam ktorým čelíme v živote, v osobnom vzťahu, v komunikácií so spoločnosťou, pri práci a v podnikaní. A to vtedy, ak jednáme prirodzene. Hoci Aikido vzniklo v Japonsku, je určené do daru pre všetok ľudský druh. Niektorí si zvolia, alebo v budúcnosti vyberú Aikido, ako svoju vlastnú konkrétnu cestu. Budú ho cvičiť na tatami a používať v každodennom živote. Ďaľší budú nadchnutí a budú chcieť šíriť všeobecné princípy Aikido a jeho využitia pre náš spoločný svet.
Morihei mal svoju poslednú ukážku 15. januára 1969 na oslavách Kagami Biraki. Zomrel 26. apríla toho istého roku a jeho popol bol pochovaný v Kozanji, Tanabe. Po svojej smrti bol vyhlásený za čestného občana Tanabe a Iwama.